BENEDIKT XVI. O MENE JEŽIŠ

            Keď anjel vyzýva Jozefa, aby sa nebál prijať Máriu za svoju manželku, dostáva Jozef zároveň aj úlohu dať dieťaťu meno Ježiš. Meno Ježiš (Ješua) znamená „JHWH je spása“. Anjel dodáva: „lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“.
            Týmto sa Dieťa ocitá v priamom súvise s Bohom, pretože hriechy môže odpustiť iba sám Boh. Na druhej strane jeho poslanie mohlo vzbudiť sklamanie. Bežné očakávanie spásy sa totiž orientovalo na konkrétne problémy Izraela – na znovunastolenie dávidovského kráľovstva, na slobodu a nezávislosť Izraela a tým, prirodzene, aj na materiálne blaho národa, ktorý už dlho žil v biede.
            Prísľub odpustenia hriechov príchodom Mesiáša sa javí očakávajúcim primálo. Človek sa totiž necíti až tak utláčaný svojimi hriechmi, ale najmä svojím utrpením, svojou neslobodou a existenčnou biedou.
            Aj neskôr Ježiš nastolil problém priority v potrebe spásy človeka vtedy, keď štyria muži cez strechu spustili k jeho nohám ochrnutého na nosidlách. Ježiš mu povedal: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ To bolo presne to, čo ľudia neočakávali, presne to, o čo im nešlo. Ochrnutý mal začať chodiť, a nie byť oslobodený od hriechov. Trpiaci ochrnutý muž i ľudia okolo neho ostali sklamaní, pretože sa im zdalo, že Ježiš nebral do úvahy skutočnú núdzu tohto človeka.
            Človek je vzťahová bytosť. Ak sa u neho naruší prvý, základný vzťah – vzťah k Bohu, potom sa prepadá do chaosu všetko ostatné. Ježiš chce uzdraviť predovšetkým vzťah človek - Boh. Je to ukryté už v jeho mene a v anjelovom ujasnení, čo si treba predstaviť pod spásou človeka.

                                                             (zdroj: Benedikt XVI.: Ježiš Nazaretský, str. 43-45)